Seno a slama vo výžive králikov

Je však možné konštatovať, že adaptačné možnosti na rôzne krmivá sú iba obmedzené. Králika možno vo všeobecnosti považovať za veľmi vnímavé zviera z hľadiska zloženia a množstva diéty. Akákoľvek náhla zmena zloženia či kvality sa väčšinou rýchlo odrazí na jeho zdravotnom stave, ako aj na ekonomike chovu.

Suchým objemovým krmivám sa vo výžive králikov pripisuje zásadný význam, predovšetkým vďaka vysokému obsahu vlákniny, ale aj možnému výskytu vybraných obsahových látok. Najmä seno a slama patria do tejto skupiny krmív. Realizáciu domáceho chovu králikov, predovšetkým v tradičných drobných chovoch na výstavy či produkciu mäsa, si možno bez sena a slamy len ťažko predstaviť.

Seno

Seno je usušená zelená pícnina. Jeho kvalita závisí od mnohých faktorov, napr. od typu porastu (monokultúra, lúčna zmes), nadmorskej výšky, fenologickej fázy pri kosení, geologického podložia, úrovne zrážok a pod. Z pohľadu drobnochovu králikov má význam najmä lúčne seno, ktoré sa používa najčastejšie. Jeho výhodou je lepšia dostupnosť, jednoduchšie ošetrovanie a menšie opadávanie pri sušení a transporte. Pre králiky je výhodná pestrosť a zastúpenie rôznych druhov bylín, ktoré majú priaznivé farmakologické účinky (napr. rebríček, púpava a i.). Nevýhodou je nižší výnos.

Seno z monokultúr, prevažne z lucerny alebo ďateliny, je síce výhodné z hľadiska vyššieho výnosu aj obsahu živín (najmä vyšší obsah dusíkatých látok), avšak často dochádza k väčšiemu opadávaniu listových častí, je citlivejšie na prijímanie vzdušnej vlhkosti a tieto pícniny vyžadujú aj lepšie podmienky na pestovanie. Lucernové či ďatelinové seno sa využíva na výrobu múčky, ktorá je hlavnou súčasťou granulovaných diét pre králiky. Pozitívne možno hodnotiť aj vývoj takých diét, ktoré majú vo svojom zložení zachovanú pôvodnú štruktúru vláknitých komponentov. Dostupnosť takýchto diét je však obmedzená.

Slama

Slama je vedľajším produktom pri pestovaní obilnín. Na jej kvalitu vplývajú predovšetkým klimatické podmienky počas vegetácie, spôsob zberu, doba ponechania voľne loženej slamy na poli po vymlátení, ako aj podmienky a dĺžka skladovania. Najhoršiu kvalitu má slama z nekrytých stohov, kde často dochádza k výraznému rozvoju plesní. Naopak, kvalitnú, suchú slamu zozbieranú z poľa krátko po vymlátení a uskladnenú na krytom, suchom a vetranom mieste možno považovať za veľmi dobrý zdroj vlákniny.

Kvalitná slama sa vo výžive králikov, žiaľ, často podceňuje. Králiky ju spravidla prijímajú ochotnejšie než priemerné seno.

Platí, že králiky by mali mať kvalitné seno alebo slamu pravidelne k dispozícii. Ad libitný prístup k senu počas celého dňa je možný, avšak často dochádza k jeho znehodnoteniu pošliapaním a znečistením výkalmi či močom, čo možno označiť za zdravotné riziko, najmä pre mláďatá. Preto by aj v drobnochove malo byť seno „dávkované“ podľa pozorovaného záujmu konkrétnych králikov s tým, že by ho mali mať k dispozícii počas dlhšieho časového úseku dňa.