Plemená kôz zastúpené v Českej republike

Najväčšie zastúpenie majú naše národné plemená – koza biela krátkosrstá (2570 kusov) a koza hnedá krátkosrstá (1272 kusov). Zvyšný podiel pripadá na kozy anglonúbijské (566), sánske (660), alpínske (39), walliské (18), búrske (226), kašmírové (14), mohérové (42) a zakrslé holandské (56). Odhaduje sa však, že populácia kôz chovaných v krajine je približne dvaapolkrát vyššia.

S ohľadom na úžitkovosť sú v našich chovoch zastúpené mliečne plemená (biela a hnedá krátkosrstá, anglonúbijská, alpínska a sánska), ďalej mäsové (búrska), kombinované (walliská), srstnaté (kašmírová, mohérová) a zakrslé plemená (zakrslá holandská koza).

Charakteristika plemien kôz

Koza biela krátkosrstá

Koza biela krátkosrstá bola vyšľachtená v prvej polovici 20. storočia v Čechách prevodným krížením pôvodných krajových rázov kôz s dovezenými capmi sánskeho plemena zo Švajčiarska a Nemecka. Ide o plemeno pokojného temperamentu, stredného až väčšieho telesného rámca obdĺžnikového tvaru s pevnou konštitúciou a stredne dlhými rovnými končatinami. Dospelé kozy dosahujú kohútikovú výšku 70–80 cm a hmotnosť 50–60 kg, capy majú v kohútiku 75–85 cm a dosahujú hmotnosť až 90 kg.
Medzi chovateľmi je toto národné plemeno, ktoré sa chová rohaté aj bezrohé, obľúbené pre svoju vysokú plodnosť a výbornú mliekovú úžitkovosť. Kozy vyprodukujú v priemere 700–1100 kg mlieka pri tučnosti 3,4–3,7 % a obsahu bielkovín 2,8–3,1 %. Od roku 1992 je plemeno zaradené medzi genetické živočíšne zdroje.

Koza hnedá krátkosrstá

Bola vyšľachtená prevodným krížením pôvodných strakatých a hnedých rázov kôz s dovezenými capmi harzského plemena z Nemecka. Plemeno, ktoré sa vyskytuje bezrohé aj rohaté, je pokojného temperamentu, stredného telesného rámca obdĺžnikového tvaru s pevnou konštitúciou a stredne dlhými rovnými končatinami. Kohútiková výška dospelých kôz je 60–70 cm, u capov 70–80 cm, pri hmotnosti 50–55 kg, respektíve 70–85 kg u capov. Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou a výbornou mliekovou úžitkovosťou. Dojnice vyprodukujú v priemere 700–1100 kg mlieka pri tučnosti 3,4–3,7 % a obsahu bielkovín 2,9–3,2 %. Od roku 1992 je plemeno zaradené medzi genetické živočíšne zdroje.

Koza anglonúbijská

Koza anglonúbijská vznikla krížením miestnych anglických kôz s orientálnymi visiacouchými plemenami. Ide o plemeno veľkého telesného rámca s pevnou konštitúciou, vysokými nohami, typickou klabonosou hlavou a širokými visiacimi ušami. Dospelý cap dosahuje živú hmotnosť 90–110 kg, kozy 60–80 kg. Kohútiková výška je u kôz 80–90 cm, u capov 90–110 cm. Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou a výbornou mliekovou úžitkovosťou. Kozy vyprodukujú v priemere 1 200–1 500 kg mlieka pri vysokej tučnosti 4,7 % a obsahu bielkovín 3,9 %.

Koza sánska

Koza sánska pochádza z oblasti švajčiarskeho Bernu. Ide o plemeno pokojného temperamentu, väčšieho telesného rámca obdĺžnikového tvaru s pevnou konštitúciou a stredne dlhými rovnými končatinami. Aj sánske kozy môžu byť bezrohé alebo rohaté. Dospelé kozy majú kohútikovú výšku. Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou a výbornou mliekovou úžitkovosťou. Dojnice vyprodukujú v priemere 1100–1300 kg mlieka pri tučnosti 3,4–3,7 % a obsahu bielkovín 3,1–3,3 %.

Koza alpínska

Koza alpínska je francúzske plemeno stredného telesného rámca, ktoré vzniklo krížením miestnych plemien kôz s hnedými plemenami. Vďaka tomu sa chová vo viacerých farebných rázoch s prevahou srnčieho sfarbenia s čiernym pásom na chrbte. Dospelé kozy dosahujú kohútikovú výšku 70–90 cm a hmotnosť 50–80 kg, capy majú v kohútiku 90–100 cm a hmotnosť 80–100 kg. Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou a zodpovedajúcou mliekovou úžitkovosťou. Dojnice vyprodukujú v priemere 700–800 kg mlieka (rekord 2400 kg) pri tučnosti 3,3 % a obsahu bielkovín 3,5 %.

Koza búrska

Bola vyšľachtená v 40. rokoch minulého storočia v Juhoafrickej republike krížením miestnych kôz s plemenami bantu, kašmírovou kozou a niektorými európskymi a indickými plemenami. Ide o plemeno väčšieho telesného rámca s výborným osvalením a pevnou konštitúciou. Kohútiková výška dospelých kôz je 50–60 cm, u capov 70–80 cm. Dospelé kozy dosahujú hmotnosť 55–75 kg, capy 90–130 kg. Búrske kozy predstavujú mäsové rohaté plemeno s veľmi dobrou mliekovosťou a plodnosťou.

Koza walliská čiernokrká

Koza walliská čiernokrká bola vyšľachtená vo švajčiarskom kantóne Wallis v drsných podmienkach Bernských, Tessinských a Walliských Álp. Odolnosť a nenáročnosť sú hlavnými prednosťami kombinovaného dlhosrstého rohatého plemena s veľmi dobrou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou, ktoré je vhodné do extenzívnych podmienok chovu. Charakteristickým znakom je dlhá srsť, ktorá je v prednej časti tela čierna a v zadnej biela. Ide o plemeno väčšieho telesného rámca s dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. Dospelé kozy dosahujú kohútikovú výšku 70–75 cm a hmotnosť 50–55 kg, capy 75–85 cm a 65–75 kg.

Koza mohérová (angorská)

Koza mohérová (angorská) bola vyšľachtená v Prednej Ázii (Turecko). Jej zvláštna srsť, ktorá v dĺžke približne 30 cm pokrýva celé telo vrátane brucha a končatín a na čele vytvára chochol, má minimálny obsah mazového potu. Rúno tvorí z 80 % polopesík, z 18 % podsada a z 2 % pesíky – odumreté chlpy. Ide o plemeno malého telesného rámca s dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. Dospelé kozy dosahujú kohútikovú výšku 30–45 cm a hmotnosť 30–35 kg, capy majú v kohútiku 50–60 cm a hmotnosť 40–45 kg.

Koza kašmírová

Bola vyšľachtená v Strednej Ázii. Jej rúno je husté, tvorené polopesíkmi s jemnosťou 35–50 µm, mohérová podsada má jemnosť 7–20 µm. Ide o plemeno menšieho telesného rámca s dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. Dospelé kozy dosahujú kohútikovú výšku 55–60 cm a hmotnosť 35–45 kg, capy majú v kohútiku 60–70 cm a hmotnosť 55–60 kg.

Zakrslá holandská koza

Zakrslá holandská koza bola vyšľachtená v druhej polovici 20. storočia v Holandsku. Ide o rohaté plemeno pokojného temperamentu, malého obdĺžnikového telesného rámca s pevnou konštitúciou a krátkymi rovnými nohami. Dospelé kozy dosahujú kohútikovú výšku 40–50 cm a hmotnosť do 25 kg, capy majú výšku v kohútiku 50–60 cm a hmotnosť do 40 kg.

---

Často kladené otázky

1. Ako často sa koza očkuje a odčervuje?

Odporúča sa pravidelne vykonávať koprologické vyšetrenie, ideálne 2× ročne, a na základe výsledkov následne odčervovať. Lepšie je cielené, parazitologicky riadené odčervovanie než automatické odčervenie 1× ročne. Vakcinácia závisí od regiónu a zdravotnej situácie, ale môže sa vykonávať aj 1× ročne.

2. Je možné ovplyvniť vôňu a chuť mlieka?

Základom je hygiena chovu a kvalitná pastva, napríklad bylinky v tráve, ako aj dostatok vody.

3. Ako sa odstavujú kozliatka?

Odporúča sa odstavovať pomaly a postupne vo veku 6.–8. týždňa (prípadne až do 3 mesiacov), keď kozliatka vážia aspoň 10–15 kg a prijímajú pevnú stravu.

4. V akom veku a období je najvhodnejšie kozu pripúšťať?

Kozy sa pripúšťajú vo veku 8–10 mesiacov, ak dosiahli hmotnosť aspoň 35–40 kg, v závislosti od plemena. Hlavná pripúšťacia sezóna prebieha od augusta do decembra, keď sú kozy v ruji.

5. Čo proti všenkám?

Liečbu by mal odporučiť veterinárny lekár s ohľadom na registráciu prípravkov pre kozy. Ošetriť treba zvieratá aj prostredie, v ktorom žijú. Najúčinnejšie sú prípravky obsahujúce syntetické pyretroidy (napr. deltametrín) alebo makrocyklické laktóny (napr. eprinomektín) po konzultácii s veterinárom.