Plemená a hybridy sliepok

Nosné hybridy sliepok využívané v komerčných chovoch

Pokiaľ ide o finálne hybridy nosných typov sliepok, na profesionálnych farmách sa najčastejšie využívajú Lohmann Brown, Lohmann White, Bovans Brown, Dekalb White a ISA Brown. Ak sa dodržiavajú odporúčania šľachtiteľských firiem týkajúce sa odchovu a chovu (t. j. výživa, teplotné a vlhkostné podmienky, svetelný režim, stajňové emisie atď.), možno očakávať štandardnú úžitkovosť nosníc okolo 350 až 450 vajec za znáškový cyklus. Zvyčajne trvá 50 až 80 týždňov.

Plemená sliepok využívané v malochovoch

Výsledkom cieleného šľachtenia je veľké množstvo plemien sliepok, ktoré majú na rozdiel od komerčne využívaných hybridných kombinácií síce nižšiu znášku, ale na druhej strane si zachovali schopnosť vysedieť kuriatka, sú odolnejšie voči podmienkam prostredia, sú nenáročné na výživu, majú atraktívny vzhľad atď.

Podľa vzorkovnice plemien hydiny z roku 2006 sa v Českej republike chová 144 plemien kury domácej, a to vrátane 75 plemien zakrpatených a zdrobnených sliepok.

Základné rozdelenie jednotlivých plemien:

Nosné plemená reprezentujú ľahké temperamentné sliepky s hmotnosťou do dvoch kilogramov. Typickými predstaviteľmi tohto typu sliepok sú napríklad leghornky, vlašky a sliepky české zlaté kropenaté (tzv. české kropenky).

Stredne ťažké plemená majú kombinovanú úžitkovosť, respektíve okrem vysokej znášky sú aj dobre osvalené. V porovnaní s nosnými plemenami dospievajú neskôr a dosahujú vyššiu hmotnosť – 2 až 2,5 kg pri sliepkach a až do 3,5 kg pri kohútoch. Do tejto skupiny patria napríklad rodajlendky, hempšírky, sasexky, plymutky, velsumky či amroksky.

Ťažké plemená sliepok sa vyznačujú veľkým telesným rámcom a hmotnosťou od 3,5 do 5 kg. Patria sem napríklad brahmanky, kočinky, langšanky a orpingtonky.

Rozlišujeme tiež bojové plemená, ktoré boli vyšľachtené na využitie pri kohútích zápasoch, čo okrem iného znamená, že ide o dobre osvalené sliepky. Sú to napríklad kornyšky, asilky, malajské a bojovníčky (indické, šamo, košamo, madraské, novoanglické). Patrí sem však aj sliepka ayam cemani vyšľachtená v Indonézii, konkrétne na Jáve v dedine Cemani, ktorá sa nachádza v blízkosti mesta Surakarta. Táto sliepka kvôli genetickej mutácii nazývanej fibromelanóza vyzerá, akoby práve preletela komínom. Jej perie a koža sú totiž čierne, a ak by ste ju spracovávali v kuchyni, zistili by ste, že mäso a vnútorné orgány má tiež čierno sfarbené. Vajíčka však majú štandardne krémovú škrupinu.

Plemená so zvláštnymi znakmi sa chovajú predovšetkým pre ich atraktívny exteriér, či už v podobe chocholu a fúzov, ako aj štruktúry peria. Napríklad tzv. hodvábnu štruktúru vytvárajú perá s mäkkými stvolmi a lúčmi bez pevne spojených vlajok. Medzi plemená so zvláštnymi znakmi patria araukany, paduánky, holanďanky, holokrčky, fénixky či hodvábničky.

Zdrobnené a zakrpatené plemená boli vyšľachtené z väčšiny základných plemien, ale líšia sa malým telesným rámcom a nízkou hmotnosťou. Zatiaľ čo v zdrobnenej verzii sú pomerne bežné velsumky, vlašky, plymutky či vyandotky, zo zakrpatených plemien sa chovajú napríklad sebritky, antverpčanky alebo rousné zakrpatené.

Samostatnou skupinou sú národné plemená sliepok. Okrem jediného pôvodného českého plemena – českej sliepky zlatokropenatej – je v Národnom programe uchovania a využitia genetických zdrojov hospodárskych zvierat zaradených devätnásť línií nosného typu hybridných sliepok z uznaných šľachtiteľských chovov Moravia, Dominant a Horal. Tieto nosné hybridy boli vyšľachtené na účely malochovov. To znamená, že ide o sliepky, ktoré dobre znášajú miestne klimatické podmienky pri zachovaní relatívne vysokej produkcie vajec, sú nenáročné na výživu a majú pokojnú povahu. K dispozícii je mnoho variantov s rôznym sfarbením peria alebo škrupiny.